Celý život som patrila k ľuďom, ktorí veľa športujú, veľa sa hýbu, takže nemajú problém s váhou. Pred dvoma rokmi som však nastúpila do nového zamestnania, ktoré sa zvykne označovať ako sedavé. Bolo sedavé až príliš. Zo svojho zadku som sa nepohla asi od takej siedmej rána do takej siedmej večer. Nejako som si neuvedomila, že keď sa takmer vôbec nehýbem, mala by som si dávať aspoň trošku pozor na to, čo a hlavne koľko toho pojem. Hold, pozor som si nedávala, čo sa odzrkadlilo na mojej postave.
Keď som zistila, že som ťažšia o takmer osem kilogramov, bolo to pre mňa jasné znamenie, že je na čase schudnúť. Na šport však čas nebol a predstava toho, že by som sa mala nejako obmedzovať v jedle, bola viac než nepríjemná a nepredstaviteľná. Kamarátka mi v tom čase povedala o ketogénnej diéte. Jete bielkovinové jedlá, nejete cukry a ani tuky a váha de dole. Asi nejako takto mi to opísala ona. Je to síce veľmi pekná predstava, no tak, ako každá diéta je aj tá bielkovinová, poriadne nepríjemná. Ok, neobmedzujete sa v množstve jedla, čo však neznamená, že môžete jesť všetko, takže sa v konečnom dôsledku obmedzujete.
Prvé zlyhanie prišlo asi po dvoch dňoch. Proste som to nevydržala, bola som nervózna, hladná a v podstate som nemyslela na nič iné, len na jedlo.
Áno, vzdala som to. Asi po týždni ma však prepadli výčitky svedomia. V prvom rade, nie som žiadna citlivka bez výdrže, v rade druhom, potrebujem naozaj schudnúť a v rade treťom, sakra, veď tie bielkovinové jedlá stáli majlant! Asi nejako takto vyzerali moje myšlienky.
Tak som sa nakopla a začala odznova. Nebolo to ľahké, diétu som prerušila ešte asi trikrát, no nakoniec sa to podarilo. V podstate stačilo vydržať taký týždeň a pol a moje telo aj hlava si na nový jedálniček veľmi dobre zvykli. Už ma netrápil hlad ani myšlienka na to, čo všetko by som mohla vložiť do úst. Takže milé dámy, ale aj páni, ak sa pustíte do bielkovinovej diéty, nebude to ľahké. Ak však budete trpezliví, jedného dňa sa dočkáte toho vytúženého cieľa a pri pohľade do zrkadla budete na seba pyšní.